Môj život plný nezmyslov

keď som bola malá a všetky dievčatká sa hrali s bábikami na rodinu atď. ja som sa nikdy nehrala s nimi. nesnívala som o rodine a deťoch, ale o tom že budem zachraňovať svet :D a vlastne nikdy ma to neprešlo. keď som bola v puberte a ostatné dievčatá už mali frajerov a behali za chlapcami, ja som všetkých odmietala a chcela som byť sama. bolo to hlavne zo strachu byť s niekým, či sa budem vedieť bozkávať a o čom sa vlastne budem s chalanmi baviť :D neskôr som sa už toho bála menej, ale chalani ma skôr obmedzovali, lebo mi stále volali, chceli so mnou každý deň chodiť vonku atd. kamošky mi závideli, že oni by takých chalanov brali, ale tak podľa mňa ktorý normálny človek by chcel aby bol niekto na ňom v kuse nalepený? :D takže tak šli roky, mala som veľa kamarátov, pár známostí, niekoľko platonických lások až kým som nestretla chalana od ktorého som chcela viac. chcela som aby mi volal, aby so mnou chodil vonku. nebol jedným s tých grázlov, čo holdovali alkoholu a rebelevali vo svete. bol slušný, milý a pozorný. ani neviem kde sa to pokazilo. možno sme sa jeden druhého príliš báli, možno som naňho príliš tlačila neviem. no keď odišiel za prácou do zahraničia a ja som doma plakala, prišiel ďalší kamarát. sedel pri mne doniesol fľašku a pozerali sme filmy. a to bol začiatok ďalšej mojej lásky, tej pravej. bol to chalan ktorý ma vždy rozosmial, nikdy ma neodsudzoval aj ked vedel o mne to najhoršie, aj ked som nie vždy vyzerala super, pozeral sa na mňa ako na najkrajšie dievča na svete. jediný problém bol, že sa odsťahoval a domov do nášho malého mestečka už chodil len raz za rok a celý čas čo sme sa poznali a ja som bola zaľúbená, mal priateľku. pritom bol aj so mnou, spal u mňa, bozkával ma. vtedy mi to nevadilo, ale neskôr som sa cítila zneužitá a podvedená. tak som ukončila všetky kontakty s ním nechala ho tak. teraz si zas píšeme ako kamaráti, ale už od toho nič nečakám. nechcem sa stretávať ani ho vidieť. ved načo. zase by som sa len zaľúbila a čo z toho. považujem to síce za najväčšiu lásku v živote, ale či pravú? neviem. neviem či vôbec existuje. ak by existovala, tak by ma ľúbil aj on....aspoň tak by to malo byť. možno v dokonalom svete....