Môj život plný nezmyslov

Každý z nás sa niečoho bojí. niekto pavúkov, iný výšok, niektorí toho, že zostanú sami. ale predstavte si, že by ste sa báli úplne všetkého. ako ja. keď som bola malá, ľudia ma chválili, že som veľmi odvážna a ničoho sa nebojím. ale čo sa stalo s tým odvážnym dievčatkom a kde je teraz? sama neviem. neviem kedy som sa začala báť, alebo či bol strach mojou súčasťou už odjakživa. pamätám si len, kedy to dosiahlo až neúnosnú mieru. pred troma rokmi. stresy v škole, stresy vo vzťahu, stresy v rodine. v hlave mi to spôsobilo skrat. svet akoby pre mňa prestal existovať. nebo sa zatiahlo a všetko zrazu stratilo farby a bolo čierne. bola som smutná, nie tak normálne smutná, ale smutná takým spôsobom, že aj keby mi v danej chvíli oznámili, že som vyhrala milión, moju tvár by to nedonútilo k úsmevu. hrozne sa mi točila hlava, akoby sa svet naokolo zmenil v kolotoč, ktorý sa nemal nikdy zastaviť. od strachu a úzkosti som nemohla ani rozprávať a normálne myslieť. moju myseľ ovládali len čierne myšlienky, že som nikto, nič nedokážem a najhoršie verzie situácii, ktoré mohli v mojom živote nastať. od toho okamihu ubehli tri roky, vyhľadala som odborníkov, som na liekoch. niekedy mi je lepšie, niekedy horšie. ale každopádne sa snažím aby som sa do takéhoto stavu už nikdy viac nedostala. vyhýbam sa stresom, nepozerám správy, snažím sa na život pozerať ako na úžasnú príležitosť a na každom dni nájsť niečo pekné. a usmievam sa. každý deň. aj keď nie je dôvod. vlastne, dôvod sa nájde vždy. ked som smutná spomeniem si, že ked mám svoj život, strechu nad hlavou, rodinu a čo jesť, som na tom lepšie ako polovica nášho sveta. a ak už toto nie je dôvod na úsmev, tak.....:) don´t worry, be happy :)